Ž 137,1-2
Na brehu babylonských riek,
tam sme sedávali a plakali,
keď sme si spomínali na Sion.
Na vŕby tejto krajiny
vešali sme svoje citary.
Ž 45,3 Ty si najkrajší z ľudských synov
Ž 144,1 Nech je zvelebený Hospodin, moja skala, ktorý učí moje ruky bojovať, moje prsty viesť vojnu.
Všetci sme už počuli, že máme hľadať svoje poslanie a všetci vieme, že slúžiť je dobré. Tak čo nás to teda vie zas a...